č. 42/2016 Zb. rozh.

Krajský súd v T. uznesením z 28. novembra 2014, č.k. 38Sd/81/2014-15, zastavil konanie a súčasne rozhodol, že vec bude po právoplatnosti uznesenia postúpená Krajskému súdu v Brne. Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal preskúmania rozhodnutia Českej správy sociálního zabezpečení, teda rozhodnutia cudzieho orgánu verejnej správy. Keďže konanie o preskúmanie zákonnosti cudzieho orgánu verejnej správy nepatrí do pôsobnosti správneho súdnictva vykonávaného súdmi Slovenskej republiky a táto skutočnosť je neodstrániteľnou prekážkou konania, krajský súd konanie zastavil a vec postúpil Krajskému súdu v Brne ako súdu príslušnému na konanie a rozhodovanie v danej veci podľa § 4 ods.1 písm. a ) zákona č.150/2002 Sb. (Soudní řád správní) v spojení s § 89 ods.2 písm. a) zákona č. 582/1991 Sb. o organizaci a provádění sociálního zabezpečení.

Uznesenie krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietol, že nie je občanom Českej republiky a preto nechápe, prečo by mal rozhodovať súd v Brne. Správa sociálneho zabezpečenia Bratislava mu uznala I. dôchodkovú kategóriu i s rokmi odrobenými v Českej republike; nechápe prečo to neplatí naopak.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie bez pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci.

Navrhovateľ sa domáha preskúmania rozhodnutia Českej správy sociálneho zabezpečenia so sídlom v Prahe ako orgánu verejnej správy Českej republiky, vydaného podľa právnych predpisov Českej republiky. Na konanie o takom opravnom prostriedku preto nie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky.

Podľa článku 81 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „nariadenie“) každý nárok, vyhlásenie alebo odvolanie, ktoré sa má predložiť pri uplatňovaní právnych predpisov jedného členského štátu v rámci špecifikovaného obdobia orgánu, inštitúcii a súdu tohto členského štátu sú prípustné, ak sa predložia v rámci toho istého obdobia zodpovedajúcemu orgánu, inštitúcii alebo súdu iného členského štátu. V takomto prípade orgán, inštitúcia alebo súd, ktorý prijal nárok, vyhlásenie alebo odvolanie, ho bezodkladne predloží príslušnému orgánu, inštitúcii alebo súdu prvého členského štátu buď priamo alebo prostredníctvom príslušných orgánov daného členského štátu. Dátum, kedy boli takéto nároky, vyhlásenia alebo odvolania predložené orgánu, inštitúcii alebo súdu druhého členského štátu, sa považuje za dátum…