152/2023 Z. z.
NÁLEZ
Ústavného súdu Slovenskej republiky
PL. ÚS 15/2018-47
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany Baricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Rastislava Kaššáka, Miloša Maďara, Petra Straku (sudca spravodajca), Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla a Martina Vernarského o návrhu skupiny 34 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podľačl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu ustanovení § 12 ods. 4 a § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s Ústavou Slovenskej republiky, za účasti vlády Slovenskej republiky ako vedľajšieho účastníka konania, takto
rozhodol:
Návrhu nevyhovuje.
Odôvodnenie:I. Návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov
1. Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 15/2018-14 zo 14. novembra 2018 prijal na ďalšie konanie návrh skupiny 34 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj „navrhovatelia“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade ustanovení § 12 ods. 4 a § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o NPP“) s čl. 20 ods. 1, 4 a 5 ústavy, v ktorom namietajú, že vznik, prípadne predĺženie nájomnej zmluvy ex lege voči vlastníkom poľnohospodárskych pozemkov bez ich explicitného súhlasu nie je podľa navrhovateľov v súlade s ochranou vlastníckeho práva.
2. Pre porozumenie argumentácie navrhovateľov považuje ústavný súd za potrebné predostrieť kontext posudzovanej právnej úpravy:
3. Efektívne poľnohospodárstvo je založené na obrábaní väčších plôch poľnohospodárskej pôdy, čo je previazané tiež s krajinotvorbou a potravinovou bezpečnosťou. Vzhľadom na osobitný historický vývoj Slovenskej republiky je tunajšie vlastníctvo pôdy rozdrobené fyzicky aj právne, čím zároveň dochádza k oslabeniu osobného vzťahu mnohých vlastníkov k ich pôde. Slovenský pôdny fond je tak charakteristický neucelenosťou, ktorá je umocnená tým, že sa v realite neprekrývajú právne, hospodárske a kultúrne celky pôdy. Uvedený stav je priam fyzickou a právnou reflexiou našich dejín.
4. V stave pozemkového vlastníctva a jeho správy sa prelína vývoj súkromnoprávny, aj verejnoprávny. Uhorské dedičské právo bolo založené na rovných dieloch dedičov. Počas obdobia 1. Československej republiky sa pozemkovou reformou rozdelili veľké celky pôdy. Po roku 1948 sa zásadne zmenila koncepcia právnej úpravy právnych vzťahov k pôde, a to núteným vkladaním pozemkov do družstiev a zoštátňovaním pôdy (porov. § 157, § 159 Ústavy Československé…
